(1. diel)

(Dokončenie)

Niektorí velitelia časom postúpili na funkciu veliteľa Gruppo a na osobnom stroji sa len premaľovala vlajočka. Nový veliteľ Squadriglie potom musel zákonite používať stroj s iným poradovým číslom. Velitelia Squadriglií u 22o Gruppo počas pôsobenia na Ukrajine používali len prvky rýchlej identifikácie vo forme pásu na trupe, bieleho disku na trupe či výrazne natretého koncového kužeľa trupu na MC.200. Aj stroj veliteľa 70a Squadriglie niesol len výrazný šikmý biely pruh na trupe. Tento spôsob rýchlej identifikácie sa používal už v Španielsku, no neskôr sa uplatňoval nepravidelne a koncom roku 1942 bol oficiálne zrušený. Napriek tomu sa sporadicky vyskytoval aj v neskoršom období. Velitelia 20, 21 a 22o Gruppo mali zasa svoje stroje označené arabskou číslicou 20, 21, resp. 22 1). U iných Gruppo sa zasa vyskytovali stroje veliteľov Gruppo, ktoré mali na trupe číselné označenie niektorej z podriadených Squadriglií (napr. 18o Gruppo – 95a Squadriglia, 23o Gr. – 70a Sq., 24o Gr. – 355a Sq., 42o Gr. – 200a Sq., 102o Gr. – 239a Sq., 105o Gr. - 254a Sq. či 157o Gr. – 385a Sq.) zrejme ako dôsledok diania popísaného vyššie.



Ako príklad netypického označenia môže poslúžiť torpédonosný trojmotorák Savoia Marchetti SM.79 veliteľa 130o Gruppo Magg. Franca Melleyho. Hoci tento stroj nesie na trupe štandardnú formu veliteľského označenia, zároveň sa vyznačuje imatrikuláciou radového stroja 280a Squadriglie. Franco Melley je niektorými autormi označovaný za známe torpédové eso Regia Aeronautica, čo je však na rozdiel od stíhacích es dosť problematický pojem, vyjadrujúci skôr všeobecnú autoritu pilota, než jeho konkrétne bojové skóre. Melley neskôr pôsobil v Talianskom letectve spolupracujúcom so Spojencami a na konci vojny sa osobne zaslúžil o prijateľné podmienky kapitulácie Gruppo Silurante Faggioni zo strany Spojencov. Gruppo tak vlastne rovno prešla do radov novoutvoreného povojnového letectva.



Veľmi zaujímavou kuriozitou je osobný stroj veliteľa 23o Gruppo Magg. Tito Falconiho. Používal totiž subtílny Nardi FN.305, známy ešte spred vojny zo závodov športových lietadiel. Dôvod možno vidieť v tom, že Falconi bol už pred vojnou významným športovým a akrobatickým pilotom. Reprezentoval Taliansko na National Air Race 1933 v Los Angeles, kde zvíťazil v novom rekorde. Bolo by však omylom domnievať sa, že bojové lietanie mu bolo cudzím. Niektorí autori mu počas „dobrovoľnej” služby v Španielsku pripisujú podiel na niekoľkých (snáď až piatich) zostreloch. Aj počas 2. svetovej vojny dosiahol minimálne jedného zostrelu. Začiatkom roku 1943 velil 3o Stormo v Afrike.



Capitano Furio Niclot-Doglio, veliaci 151a Squadriglii, mal svoj Macchi MC.202 označený bielym klinom na trupe. Okrem tohto symbolu sa na stroji nevyskytovalo individuálne označenie, s výnimkou poradového čísla 1. Tento pilot, eso so 7 zostrelmi na konte sa preslávil už pred vojnou v roku 1937 vytvorením svetového rýchlostného rekordu na prototype dvojmotorovej stíhačky Breda Ba.88. Prežil taliansku účasť v bitke o Britániu a v Afrike a nad Maltou sa stal najúspešnejším talianskym stíhačom v kampani roku 1942. Dňa 27. 7. 1942 sa nad Maltou stal obeťou presnej streľby Georga Beurlinga, jedného z najúspešnejších britských pilotov. Niclot-Doglio sa stal štrnástou Beurlingovou potvrdenou obeťou práve v kabíne tohto MC.202.



Po podpísaní prímeria a následnom vytvorení letectva Talianskej socialistickej republiky sa v organizácii a následne i v označovaní prejavil nemecký vplyv. Veliteľ IIo Gruppo Caccia Maggiore Carlo Miani (celkom 8 zostrelov, z toho 4 u R. A.) používal Messerschmitt Bf 109 G-14 označený dvoma klinmi po vzore označenia nemeckých veliteľov Gruppe. Jeho pobočník, čiže adjutant, Capitano Alberto Spigaglia (celkom 6 zostrelov) používal v októbri 1944 na letisku Villafranca Bf 109 G-6, ktorý niesol na trupe okrem zmiešaného nemecko-talianského výsostného označenia aj klin, označujúci podľa nemeckého vzoru jeho veliteľské postavenie.

Ako som už spomenul, označenie sa vzťahovalo k veliteľskej pozícii pilota a nemalo vzťah k jeho hodnosti. Aj tu však existovala výnimka, potvrdzujúca pravidlo. Je ňou Fiat CR.42 veliteľa 15o Stormo Assalto Tenente Colonella Rafaela Colacicchiho. Jednotka bola sformovaná ako útočná pod jeho velením v septembri 1942. Svoj veliteľský stroj nechal označiť okrem arabského poradového čísla Stormo a emblému jednotky na kýlovej ploche aj malým piktogramom svojho hodnostného označenia na krytoch kolies podvozka. Piktogram znázorňuje označenie používané na rukáve uniformy a zodpovedá hodnosti podplukovníka. Aj Colacicchi bol známym pilotom medzivojnového obdobia. Do radov R. A. vstúpil už v roku 1924. Dňa 13. 1. 1933 vytvoril svetový rekord v dĺžke letu na chrbte. V roku 1935 velil akrobatickej Squadriglii v rámci 3o Stormo. V októbri 1936 bol prvým veliteľom 2a Squadriglie v Španielsku, vyzbrojenej prieskumnými a ľahkými bombardovacími dvojplošníkmi Romeo Ro.37 bis.

Dokonca aj u talianskeho letectva spolupracujúceho so Spojencami sa vyskytovali ojedinelo stroje s veliteľským označením. Príkladom môže byť Macchi MC.205 veliteľa 155o Gruppo Ten. Col. Duilia Fanaliho. Stroj bol na boku trupu označený veľkou číslovkou 155. V januári 1945 jeden zo strojov štábnej letky veliteľstva letectva niesol na trupe znak Capo di Stato Maggiore Aeronautica, teda náčelníka generálneho štábu letectva Gen. Sandalliho.

Príkladov typického i neštandardného označenia by sa iste našlo viac a to nielen na uvedených typoch z výzbroje Regia Aeronautica (ale aj napr. Junkers Ju 87 R, IMAM-Romeo Ro.37, Ro.41, A.V.I.A. FL.3 a pod.). Mojim cieľom nebolo ich všetky sumarizovať. Skôr som chcel zdôrazniť zmysel a systém označovania. Pripojené kresby a fotografie majú ilustrovať spôsob použitia a niektoré odchýlky.

Ďalšou zaujímavou súčasťou markingu talianskych lietadiel sú označenia dosiahnutých úspechov. Ako ukazujú nedávno publikované fotografie talianskych stíhačiek (napr. REVI č. 38, str. 1), označovanie zostrelov sa zďaleka neobmedzovalo na jeden či dva prípady, uvádzané pánom Kudličkom. Dokonca aj piloti SM.79 či strmhlavých bombardérov Ju 87 si na smerovky, alebo podvozkové kapoty maľovali symboly potopených lodí. V znaku 51o Stormo sa u 360a Squadriglie zasa objavilo 10 zelených myší prídavkom k pôvodným trom, ako symbol zostrelov celej tejto jednotky nad Maltou!2)

Možno sa časom dočkáme ešte ďalších prekvapení v tejto oblasti, rovnako ako u rôznych nápisov, figúriek a osobných prezývok, maľovaných na talianske aeroplány. Potom bude zas možno o čom písať...



Vysvetlivky:

1) Pozorný čitateľ si všimol, že 21o Gruppo sa už spomínala o pár riadkov vyššie. Skutočne, zatiaľ čo veliteľ jednotky Giovanni Buffa používal stroj Fiat G.50bis označený číslom 21, jeho nástupca Ettore Foschini používal MC.200 s označením XXI.

2) V taliančine sa výraz ”Sorci Verdi - zelené myši” používa na vyjadrenie ojedinelosti, vzácností (skôr uvidíš zelené myši ako...)